História
Po Mezopotámií bolo veľmi úrodnou oblasťou povodie Nílu v dnešnom Egypte. Poľnohospodárske osady sa spojili do väčších celkov. Dolný Egypt okolie Delty Nílu (hlavné mesto Mennofer – Memfis) a nad Níbijskou púšťou Horný Egypt s hlavným mestom Veset – Téby. Obe krajiny sa spojili a vytvorili jednotný štát za vlády legendárneho zakladatela sa pokladá Meni a udialo sa to približne v roku 3100 pred Kristom. Vládca starovekého Egypta sa nazýva faraón. Faraóni boli po smrti munifikovaní (vnútornosti vkladané do nádob – kampy, telo do sarkofágu + rôzne amulety). Ako písmo sa používali hieroglify a používal sa papyrusový papier. Hieroglify sa vyvíjali od zložitejších po jednoduchšie. V Egypte vládli faraónovia podľa rodov, ak jeden vymrel nastúpil iný, nazývame ich dynastie. Egyptský historik Manehto rozdelil vládcov do 31 dynastií a na 3 hlavné obdobia: Stará ríša, Stredná ríša a Nová ríša. A teraz poďme na dejiny samotné.
Stará ríša
Prvá a druhá dynastia spadajú ešte do tzv. Obdobia Archaického, hlavné mesto bolo ešte mesto Cinev. O Faraónoch týchto dynastí nemáme dostatok poznatkov. Zakladatelom 3. dynastie bol Džóser vládol približne v 27. storočí. Práve preňho bola postavená prvá egyptská pyramída (stupňovitá) pri Sakkáre, jej architektom bol Imhotep. Po ňom nasledovalo ešte 5 panovníkov 3. dynastie. Zakladatelom 4. dynastie sa stal Snofrev, ktorého pyramída sa týči pri Dášure. Po ňom nastúpil jeho syn Chufev (grécky Cheops), nasledovali Chafré (Rachev) a Menkaure. Postavili im pyramídy pri Gíze (terajšie predmestie Káhiry) a práve tieto pyramídy sú jediným dodnes stojacim divom sveta, prvý zo siedmych. Za 5-6 dynastie sa stávajú ďalšie pyramídy avšak už nie tak význačné, ktoré sú posledné v starej ríši. 7-10 dynastie postupný rozklad Egypta a jeho rozbitie na niekoľko malých nezavislých štátov.
Stredná Ríša
Prvý predstavitel 11. dynastie Mentuhotep zjednocuje Egypt a stavia hlavné mesto Téby (Veset) po ňom nasleduje 12 panovníkov. Dvanásta dynastia prináša nový rozkvet Egypta a rozmach v Egypte. Opäť v strednej ríši pokračuje stavba pyramíd, ale už sa nedosiahla veľkosť a výška pyramíd 4. dynastie. Stavba pyramíd na pyramídovom poli Dášur. Egypt v ďalších obdobiach opäť upadá a v 16-17. storočí pred Kristom sa k moci dostávajú kočovné kmene Hyksónov. 13-17. dynastie sú málo známe a takmer bezvýznamné.
Nová Ríša
Osemnásta dynastia obnovuje Egyptskú ríšu, vzniká Nová ríša, faraóni sa počas Novej ríše už nepochovávajú v pyramídach, ale v skalných hroboch (Údolie Kráľov). V Údolí Kráľov bol ako prvý pochovaný Thutmos I. V tejto dynasti taktiež vládla aj úplne prvá žena na tróne faraónov Hatšepsovet a známy Tutanchamón. Zakladatelom nasledujúcej 19. dynastie bol Ramesse I. Za vlády tejto dynastie prebieha najväčší územný a hospodársky rozmach v dejinách Egyptu. Z malého kráľovstva v okolí Nílu sa stala veľká ríša. Ďalší panovník bol Setchi I., majitel najväčšej hrobky v Údolií Kráľov. Po ňom nasleduje Ramesse II. Veľký (1298-1238 p. Kristom), najslávnejší egyptský panovník všetkých dôb. Za jeho vlády vrcholí zlatý vek. Obrovský kultúrny rozmach, výstavba chrámov a miest, taktiež vojenské výboje a slávna remízová bitka s Chetitmy pri Kadeši (obe strany uviedli, ze bitku vyhrali oni). Pripomeniem, že aj keď v rozpore s Bibliou, tak Rammesse II nezomrel v Červenom mori, ale prirodzenou smrťou a jeho múmiu si môžte pozrieť v múzeu. Po ňom nasleduje 5 ďalších panovníkov 19. dynastie. Zakladatelom ďalšej dvadsiatej dynastie je Ramesse III., za jeho vlády bol 1. štrajk robotníkov v dejinách, úpadok a oslabenie ríše. 21-25. dynastia, postupný úpadok ríše a aj hlavného mesta Vesetu, vpad Asýrčanov okolo roku 670 ukončuje Novú ríšu. Dvadsiatašiesta dynastia, zakladatelom je Psamutek I., víťaz nad Asýrčanmi okolo roku 663 pred kristom. V 6. storočí pred Kristom je vsak Egypt obsadený Peržanmi. 27-30. dynastia, všetko dynastie pod vládou Perzie. Až do roku 332 pnl, keď bol Egypt dobytý snaď najslávnejším dobyvatelom všetkých čias, Alexandrom Veľkým, ktorý sa stal aj egyptským faraónom. Po jeho smrti nastáva 18 rokov sporov a vládu získa Alexandrov generál Ptolemaios a jeho dynastia vládne od 305 – 30 pnl. Posledný egyptský faraón Ptolemais XIII. Bol Ceasarom zvrhnutý a tak skončil egyptu vek, kedy bol posledný krát velmocou. Kleopatra (47-44 pnl.) bola Ceasarova a Antoniova milenka a Egypt sa stal rímskou provinciou. Po Kleopatrinej smrti boli Ptolemaios XIV a Kasarion (44-30 pnl.) už len bábky v rímskych rukách. A roku 30 pnl. Oktavián definitívne pričlenil Egypt k Rímskej ríši.